Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.
Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.
