Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020. Autor v nej emotívne rekapituluje osobné skúsenosti, zjavne so všeobecnejšou platnosťou, pokúša sa zachytiť prchavé okamihy a ukotviť ich, dať im význam prinajmenšom vo vlastnom vedomí. Hoci všetko beží vo vychodených koľajach, nepozorovateľne pred zrakmi ostatných sa môže udiať priveľa. Šidlíkove pochybnosti a znepokojujúce správy pritom ukrývajú útechu, vnútornú vyrovnanosť, akú môže získať jedine človek odkázaný sám na seba. Niežeby nezáležalo na tom, čo sa napokon povie, no väčší dôraz sa kladie na privolanie intímnej chvíle, na navodenie atmosféry či zanechanie dojmu.