Fascinácia druhou bytosťou, ešte väčšmi tým, čo dokáže poskytnúť alebo spôsobiť ľúbostný cit, sprevádza človeka odnepamäti. Vinie sa aj básnickou zbierkou Tíško s tebou, neraz snová sa mení od obdivu k spontaneite až po výčitku v tragickom tóne. Hakala si nerobí ilúzie, pridobre pozná precitnutie, dokonca ironizuje známe spoločenské fenomény. Pomocou mestských, ale i prírodných kulís stvárňuje výjavy, ktoré zachádzajú aj do rodinných vzťahov a umožňujú prezradiť viac ako sama udalosť. Tváre z mladosti, vedomie, že jedno pokolenie vystrieda druhé, či potecha z vtáčieho spevu, to všetko sa premieta do vzťahu k blízkym a utvára postoj k svetu, k rodine, ktorá v ňom zaujíma kľúčové miesto.