Poetický prívlastok sa ušiel Rómom – deti vetra. Lenže koľkí vedia, aká je vlastne ich história? Zo svojej vlasti na severe Indie neodišli dobrovoľne, vyhnali ich afganskí dobyvatelia. Vydali sa na západ Osmanskej ríše, v štrnástom storočí sa v Grécku rozdelili do troch prúdov, z tých čias pochádza i najstaršia zmienka o nich na našom území. V slovenských rozprávkach sa vyskytujú iba ak okrajovo, málokto však vie, že rozprávky si rozprávali aj oni sami. Prinajmenšom od druhej polovice 19. storočia ich začali zbierať bádatelia. Rómovia si v tom čase udržiavali ešte povedomie o svojej indickej pravlasti, spomienku na časy, keď človek žil v družnom spoločenstve s duchmi, dobrými i zlými. Zberatelia rozprávanie verne zaznamenávali, nepokúšali sa plátať diery. V upravenej podobe, po odstránení nezrovnalostí ponúka tieto rozprávky aj náš výber.