Ako všetky doterajšie texty autora, aj tieto, v poradí už jeho piatej knihe, sú súčasné a autentické, stále však v snahe podať ich tak, aby svojho čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Svojským spôsobom poézie dáva nahliadnuť na jej osobné ponímanie vo vzťahu k človeku i jeho prostrediu. Domnieva sa, že sme prirodzenou súčasťou vesmíru a teda i logiky jeho chaosu. Stretávame sa, obchádzame, pretíname si priamky, dokonca do seba dokážeme nabúrať a tým sebe i druhému spôsobovať ujmu, či sa len tak odraziť... Áno, človek človeka ovplyvňuje v každom okamihu, keď pre nič iné, tak pre vlastné poučenie a pri takom poznaní by mlčať správne nebolo, veď inak by každý autor bol iba hluchonemý, slepý mím a načo by mu potom bolo dobré – vedieť písať...? Lebo život je v prvom rade o človeku, nie o Bohu a na koniec – na každého raz dôjde!