Básnická zbierka pozostáva z dvoch častí – Rozkvitnutá krv a Farebné vraždy. Jej lyrika má vážny surrealistický podtón s viacnásobným využívaním paradoxov. Väčšina básní analyzuje vzťah zmäteného, nikdy nespokojného, no hĺbavého muža k podivným ženám. S tým súvisí kruté poznanie, čím musíme zaplatiť, keď v milostnom ošiali zabudneme na všetko (Drahá epizóda). Grupač udržiava zvláštnu formu napätia – na viacerých miestach pointuje text takým spôsobom, že báseň sa nekončí. Obraz sa ďalej posúva k vyššej forme myšlienkového výrazu, ktorý balansuje na ostrí noža. Grupačova poézia sa vyslovuje o vznešenom bahne, na ktorého dne mlčí „kráľ s poslednou korunou – v deravom vrecku“. Spojenie kráľa a žobráka v prípade jednej z jeho básní charakterizuje básnika, priam ozrejmuje cieľ súčasného básnenia. Grupač urobil krok vpred, aby svoju tvorbu posunul inam, do iných, zaujímavejších sfér.