Autorov spôsob uvažovania vyviera z vlastných vnútorných zdrojov a je hľadaním nemanipulovateľnej podstaty ľudského ja. V tomto kontexte hovorí o prispôsobovaní sa, o prežívaní v realite, ktorá postupne človeka zbavuje ideálov, ilúzií a snov. V knihe Iní ľudia (2000) opisuje smutné príbehy rozvetveného príbuzenstva, pričom nastoľuje nadčasové otázky dobra a zla, morálky a amorálnosti, nastavujúce zrkadlo neutešenej slovenskej prítomnosti. Ľudsky hlboké a formálne nespochybniteľné dielo E. Hlatkého je sondou do nášho poznania a chaosu medziľudských vzťahov, citov a hodnôt. Nemožno mu uprieť otvorenosť a literárne majstrovstvo.