Jonáš Záborský vo svojom diele kriticky zobrazuje porevolučné pomery v 19. storočí na Slovensku.
Podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska, úpadok šľachty, pohŕdanie slovanstvom a zaostalosť slovenského ľudu.
Dva dni v Chujave je jedna zo Záborského najvýznamnejších próz. Novela je zložená z dvoch hlavných častí – Deň škaredý, Deň pekný. Prvá časť nám predostiera bezútešný obraz života chudobných dedinčanov – obyvateľov Chujavy, ich márneho boja s útlakom zo strany šľachty, maďarských úradov i miestnych úžerníkov. Chudoba a zdanlivo bezvýchodisková situácia spôsobuje, že nevzdelaní ľudia hľadajú útočisko v alkohole, čím sa dostávajú do stále zložitejšej životnej situácie. Naproti tomu Deň pekný opisuje istý slávnostný deň v tej istej obci o niekoľko rokov neskôr. Z rozprávania katolíckeho farára Rastica sa čitateľ postupne dozvedá, ako sa za pomoci niekoľkých obetavých priateľov podarilo Chujavu pretvoriť v pokrokovú obec a zlepšiť život jej obyvateľom.
Krátka próza Jurát sa odohráva v Pešti, kde sa skrachovaný, bezcharakterný zeman podvodom votrie do rodiny zámožného kupca a privedie ju k hanbe.