Niektoré kruté či smutné príbehy z kníh by človek za žiadnych okolností nechcel prežiť na vlastnej koži. A predsa sa po ich prečítaní cíti byť plnší nádeje, scitlivený, možno aj statočnejší. Talianska autorka Ada d´Adamo nás svojou autobiografickou Dariou schmatne za ruku a vedie tunelmi umárajúcej materinskej starostlivosti o ťažko znevýhodnené dieťa, podzemím vlastnej ťažkej choroby, prašnými cestami strachu z budúcnosti, samoty, premýšľaním o vzťahoch, zodpovednosti a tele, ale najmä cestičkami lásky – možno sú úzke, ale majú silu presvetliť tunely, podzemia aj myšlienky.