Ján Tazberík dosiaľ vydal sedem básnických zbierok. Debutoval zbierkou Pramene svetla (1977), nasledovali zbierky Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2014), Svetlo a iné stroje (2016), Pasca na svetlo (2018). Tazberíkove básne boli zaradené do celého radu básnických antológií doma aj v zahraničí. Jeho básnické a odborné texty boli preložené do viacerých jazykov. Samostatný knižný výber z jeho poézie vyšiel roku 2018 v Srbsku. V najnovšej básnickej zbierke Jána Tazberíka sú rozvíjané tvorivé postupy z autorových predchádzajúcich troch zbierok - ide osobitne o hľadanie nových prienikov básnického textu do oblastí prózy a eseje, resp. o vyskúšanie novej textovej záťaže básnického obrazu a lyrického subjektu. Zbierka básní sa inšpiruje aj podnetmi z oblasti výtvarného umenia, osobitne svetoznámym dielom Marcela Duchampa Veľké sklo.