Na knihe pracujem už viac ako desať rokov. Počas toho som spoznala a vyskúšala viacero ciest až kým nedospela k hlbšiemu poznaniu. Kždá jedna ve, čo sa nám stane má svoj zmysel a niekam nás vedie a niečo nás naučí. Podobne aj ja som sa vydala na cestu objavovania a hlbšieho poznávania po stopách Arthura Schweitzera a Alberta Schopenhauera. Otvorila mi oči a ich poznanie ma vedie poznať a porozumieť ešte viac ako doteraz. Nie je to len o poznaní, ale aj prežívaní života Schopenhauera. Poznáme to na tom, keď prežijeme podobné skúsenosti ako on, záleží však na nás, či sme schopní sa posunúť ďalej alebo sa uzatvoríme a budeme sa hnevať na nespravodlivosť a neuznanie. Ak však dokáže prijať aj prehru a pozrieť sa na ňu z iného uhľa, dokážeme sa posunúť ďalej. Nie jedenkrát nám náboženstvo prízvukuje, aby sme nebojovali, ale prijali to s pokorou a nadstavili druhé líce. Naša hrdosť a pýcha nám v tom bránia. Mala som možnosť prejsť si viacerými skúškami ako samotný Arthur Schopenhauer. Možno sme si blízki vďaka tomu, že sme narodení v ten istý deň a mesiac. Rozhodla som sa zvoliť inú možnosť, že nebudem plakať nad rozliatym mliekom a nad situáciou a posuniem sa ďalej tým, že sa poučím z jeho chýb a pozriem sa na to z inej perspektívy. Naučila som sa pozerať hlbšie, tak ako spomínajú budhisti. Táto cesta nie je jednodňová, učíme sa to celý život. Moje skúmanie Schopenhauera ma priviedlo k pozorovaniu diamantovej cesty v budhizme, kedy som mala možnosť vnímať ich praktické vnímanie života. Vtedy som aj pochopila, že keď vidíme budhistických kňazov, veľa ľudí si myslí, že o nich vie všetko z kníh, ale pochopila som ich čarovný pokorný a láskyplný úsmev, pretože som zistila, že vôbec nič nechápu. Zabudli sme vnímať a cítiť, miesto toho sme sa zamerali na materiálnu prosperitu a racionálne zmýšľanie. Zabudli sme, že k životu potrebujeme viac. Chýba nám duchovné nasýtenie.